Príbeh zvonov.
Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu  v Príbovciach.
27. október 2013

Zvony a zvnonenie sú oddávna neoddeliteľnou súčasťou ľudského bytia v duchovnom i praktickom živote, sú vzácnym kultúrnym dedičstvom národov a cirkví, hlasom krajiny, ktorú možno nielen vidieť, ale i počuť...

Zvonica na veži rímskokatolíckeho kostola Sv. Šimona a Júdu v Príbovciach skrýva v sebe tajomstvá troch vzácnych zvonov. Kolektív pracovníkov Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine sa pustil do ich odkrývania a zorganizoval ďalší (už šiesty) zo série svojich autorských programov – „Príbeh zvonov“ z kostola v Príbovciach. Na príprave podujatia spolupracoval s obcou Príbovce, s pánom farárom valčianskej farnosti Štefanom Barillom a s členmi OZ Nádej človeka, ktorí poskytli pri príprave scenára svoj čas a svoje vedomosti.

 

 

Zvon keby mohol rozprávať, čo by sme sa od neho dozvedeli? Čo všetko videl – biedu, hlad, obdobie vzrastu i úpadku dediniek, ktoré sa rozprestierali okolo kostola…“ ZVON SVÄTÉHO ŠIMONA A SVÄTÉHO JÚDU, s nápisom: „SVÄTÍ ŠIMONE A JUDO APOŠTOLOVIA NAŠI PATRÓNI OCHRAŇUJTE NÁS.“ a ZVON SVÄTEJ BOŽEJ RODIČKY, ktorý zdobí nápis: „SVÄTÁ BOŽIA RODIČKO, BUĎ NAŠE ÚTOČIŠTE.“ boli na zvonicu katolíckeho kostola v Príbovciach objednané prostredníctvom chrámového družstva v Pelhřimove. Zaplatené boli zo zbierok veriacich z Ameriky a domácich veriacich, ktorí aj v ťažkých časoch biedy vyzbierali úctyhodných 7 426 korún na nové zvony. Zliate boli zvonolejárom Richardom Heroldom z Chomutova v roku 1924. Tretím – najvzácnejším – zvonom príbovskej zvonice je renesančný zvon z roku 1591. Zvon je bez reliéfu a neznáme je aj meno zvonolejára, ale má nápis: VERBUM DOMINI MANET ETERNUM. IN ANNO DOMINI 1591(Slovo Pánovo buď zachované naveky…roku Pána 1591). MVDr. František Záborský – amatérsky kampanológ a lektor projektu – priniesol do príbovského kostola ukázať aj srdce zvona z roku 1591. Má dnes 422 rokov a celé storočia slúžilo v jednej farnosti dvom obciam, bolo priemiestňované medzi valčianskou a príbovskou zvonicou. Tento tzv. putovný veľmi vzácny zvon je najstarším zdokumentovaným zvonom v Turci.


V nedeľu popoludní 27. októbra 2013 sa príbovský kostol zaplnil divákmi bez rozdielu veku, zblízka, i zďaleka, všetkými, ktorých zaujíma história. Programom ich sprevádzali recitátori Zuzana Kmeťová, Eva Potůčková a Adam Kmeť. S prejavom vystúpil pán farár Štefan Barilla, doktor František Záborský a podpredsedníčka OZ Nádej človeka Ľubica Vladárová. Spevokol Valčan, Katolícky spevokol Príbovce, Zmiešaný katolícky mládežnícky spevokol, ale tiež speváčky Joja Šugárová, Soňa Jamečná a Ľuba Kubenová zo Žiliny prispeli do programu nádherne znejúcimi chrámovými piesňami, za ktoré im bol odmenou neutíchajúci potlesk. V programe boli použité hudobné nahrávky zvonov, spievaný starosloviensky Otčenáš, úryvok z básne Proglas v staroslovienčine aj v preklade, úryvky z básní Milana Rúfusa.

 

 

 

 

 

 

Po skončení programu v kostole sa všetci účinkujúci i hostia programu stretli v miestnom kine, kde podujatie vyvrcholilo spoločným posedením, príjemnou rodinnou atmosférou, či sálou sa nesúcou piesňou.

 

 

 

 

 

 

 

prevzaté: http://www.regionportal.sk/kultura-v-turci/pribeh-zvonov-z-katolickeho-kostola-v-pribovciach/